Keďže som už dospela do veku, kedy som už považovaná za osobu, ktorá je schopná triezvo uvažovať, veľa ľudí sa ma v poslednom čase pýta, čo by som chcela robiť. Kedysi som ako dieťa chcela byť veterinárka, pomáhať zvieratám, byť šťastná z pocitov, že ste zvieraťu zlepšili život. Inokedy som zase chcela byť moderátorkou, s bielymi zubami a blond vlasmi by som sa usmievala do kamery a čítala správy, ktoré aj tak nikdy nepozerávam. Neskôr som snívala o kariére speváčky, tak slávnej a žiadanej, s vypredanými koncertmi a množstvom fanúšikov. Nuž, sny sa menia zo dňa na deň a ja som prednedávnom začala uvažovať triezvejšie, nie však natoľko, aby sa na mňa ľudia nepozerali ako na blázna. V prvom rade, mojou láskou je fotenie. Milujem fotenie ľudí a práve z tohoto som chcela kariéru. "Fotografka photoshootov celebrít žijúca v New Yorku" - takto som vždy vyslovovala odpoveď na otázku čím chcem byť. V topánkach na vysokom podpätku by som šliapla na plyn v mojom Forde Mustangu z roku 1968 (moje vysnívané auto) v červenom prevedení a nechala by som aby sa vietor hral s mojimi vlasmi. No nedávno sa z New Yorku stal Paríž, mesto módy, kde by som v ohromne luxusnom byte (nie, nezáleží mi len na materiálnych veciach) v dobrej štvrti za záclonou pozorovala dej na ulici a hľadala inšpiráciu, ktorá keď by prišla, vyrazila by som do mesta, zohnala pekné dievča, obliekla ho do najnovších módnych výstrelkov a nafotili by sme kolekciu vintage fotiek.